Ľudové kroje

Z HISTÓRIE...

Oblečenie občanov vo Vrbovciach sa vyvíjalo v závislosti na domácich surovinách. V 18. a 19. storočí má na toto oblečenie vplyv masová manufaktúrna i továrenská výroba rôznych textílií, ale i móda, druh práce, svetonázor. Pravdepodobne ako i v iných regiónoch Slovenska kroje Vrbovčanov / oblečenie poddaných/ pozostávali prevažne z konopného / ľanového plátna a kožušín. Neskoršie sa k tomu pridáva súkno, tenké bavlnené tkaniny a hodváb. Ešte v prvej polovici 20.storočia takmer v každej domácnosti sa pestovali konope /ľan/. Gazdinky na kolovratoch cez zimu spriadali z vlákien nite, z ktorých sa potom na tkáčskych stavoch robilo plátno. Konopné vlákno sa delilo podľa kvality. Z dlhých vlákien sa priadla tenká priadza, ku ktorej sa koncom 19. a začiatkom 20. storočia pridávala pri tkaní priadza z bavlny. Z takéhoto plátna sa potom šili spodné košele pre ženy / rubáče/, plachty na postele a podobne. Z plátna bez pridávania bavlny sa šili pracovné košele a nohavice tzv. „trasláky“. Tieto sa nosili iba v lete. Zo zbytkových menej hodnotných vlákien „kúdele“ sa spriadali hrubšie nite, z ktorých sa robilo hrubé plátno. Používalo sa na rôzne „trávnice“, plachty na nosenie trávy, sena, šili sa vozové plachty. Posledné tkáčske stavy, ktoré sa zachovali až do 1.polovice 20.storočia, boli v rodine Cerovských v obci a v rodine Kavických v Lieští. Obdobným spôsobom sa spriadala i vlna z oviec. Táto sa v 20.storočí farbila a ženy z nej plietli rôzne svetre a ponožky. V 18. a 19.storočí sa údajne na Vrbovciach vyrábalo i súkno. Písomná zmienka je z prvej polovice 19.storočia, kde sa zo súkna na dedine šili uniformy – odev pre dobrovoľníkov v rokoch 1848-49. Z čoho pozostával vrbovčiansky kroj? Spočiatku údajne neboli veľké rozdiely medzi sviatočným a každodenným oblečením. Nové veci sa používali do kostola a pri iných sviatočných príležitostiach, po obnosení sa používali ako pracovné. Neskoršie sa toto delí na sviatočné – od svatby až po hrob a pracovné, vyrábané a šité len na bežné nosenie.

ŽENSKÝ KROJ

Základom spodnej bielizne bol „rubáč“ /spodná košela/. Bola to voľne nariasená časť z plátna, od drieku dohora zúžená do tvz. oplečka. Toto bolo šité zo zvláštne upraveného konopného plátna tkaného krížovou väzbou, ľudovo zvanou „činovať“. Pre sviatočné príležitosti bolo toto vpredu na páse vyšívané bielou alebo farebnou niťou. Na túto spodnú bielizeň sa priväzovala vrchná sukňa nazývaná „kasanica“ bielej alebo žltej farby. V prednej časti je v páse uviazaná zástera /fjertoch/ plisovaná do záhybov z ľahkého farebného materiálu /glott, taft/ spravidla k žltej kasanici v zelenej farbe, k bielej kasanici v modrej farbe. U mladých slobodných dievčat sa k žltým kasaniciam nosili biele strojovo vyšívané tyranglové fjertochy /zástere/. Na vrchnú časť sa obliekali z bieleho ľahkého bavlneného materiálu rukávce, ktoré zasahovali len do pása. Miesto goliera sa k ukončeniu krátkych bohatých rukávcov u sviatočného kroja našívala paličkovaná čipka. Na rukávce sa potom obliekal „pruclek“ /brusľak/, obdoba vesty, zhotovený z farebného brokátu alebo rezaného zamatu, v modrej, čiernej alebo zelenej farbe. Pruclek bol zdobený množstvom strieborných alebo iných kovových gombíkov, u mladých dievčat bol ešte naspodu zviazaný ozdobnou stuhou. Vpredu na zásterách, fjertochoch, boli uviazané strojovo vyšívané alebo maľované široké stuhy. Na hlavu sa u mladých slobodných dievčat uväzoval v hranatom tvare s tzv. zaušnicami „tyranglový“ ručník strojovo vyšívaný rôznymi vzormi v bielej farbe. U vydatých žien sa pri sviatočných príležitostiach uväzovali tzv. „čepce“ vyšívané na tyranglovom /organtýnovom/ podklade ukončované po obvode paličkovou naskladanou čipkou a vzadu zaviazané strojovo vyšívanými bielymi stuhami. V zimnom období mladé ženy nosili trojštvrťové kožušky v modrej farbe nazvané „mentíky“ a vydaté ženy zase obdobné kožušky v bielej farbe. Obidva kožuchy boli lemované čiernou kožušinou, vrátane rukávov.

KROJ NA BEŽNÉ NOSENIE

Spodná košeľa /rubáč/ zostáva, nemá však výšivky. Miesto „kasanice“ je sukňa zhotovená z bavlneného materiálu, ručne alebo strojovo ozdobená, farebná , naskladaná do záhybov. U mladých dievčat a žien v pestrých farebných vzoroch , u starších žien v tmavších farebných odtieňoch. Zástery vpredu boli spravidla z bežného bavlneného plátna v modrej alebo čiernej farbe. Miesto rukávcov sa horná časť tela pokrývala blúzkou z bežného potlačeného farebného plátna s krátkym rukávom. Horná časť, uzatvorená ku krku, bola ukončená golierom ozdobeným úzkou čipkou alebo volánmi. Obdobne bolo riešené i ukončenie krátkych rukávov. U mladých žien a dievčat sa používali na zdobenie farebné vlnovky. V zimnom obodobí sa na rukávce alebo blúzky obliekali kabátiky zvláštneho strihu „kacabaje“. Tieto sa zhotovovali spravidla zo súkna v tmavomodrej farbe, podšité barchetom. V poslednom období v 20.storočí šili tieto i zo vzorovaného čierneho alebo tmavomodrého zamatu. Na nohy sa ku kroju spravidla obúvali čierne čižmy, len v teplých letných mesiacoch mladé dievčatá a ženy poltopánky nazvané „lagovky“. Dĺžka sukní sa v priebehu vývoja menila. V 19.storočí to boli dlhé sukne takmer po členky, po 1.svetovej vojne sa dĺžka prispôsobovala obdobným dĺžkam mestského odevu.

MUŽSKÝ KROJ

Slávnostný odev pozostával z nohavíc zvláštneho strihu, dolu zúžených do čižiem. Nohavice boli zdobené čiernou sútaškou /plochou stužkou/ vpredu zošitou do štylizovaného ornamentu. Slávnostná košeľa u mládencov a mladých mužov bola zhotovená z ľahkého bavlneného materiálu zdobená v prednej časti farebnou výšivkou „náprsenkou“. Výšivka bola tiež na manžetách rukávov. Nohavice i kabát boli zhotovené zo silnejšieho súkna, podšité silnou teplou podšívkou. V 19.storočí sa podšívali i konopným plátnom. Pokrývka hlavy bola v zime tzv. „baranica“ z čiernej ovčej kožušiny, v lete klobúk z úzkou strieškou, u mládencov zdobený kohútím pierkom z chvosta. Čižmy čierne s tvrdými holeňami. Pracovné šaty v letných mesiacoch boli košele ukončené pri krku širšími šnúrkami, nohavice v páse stiahnuté šnúrkou, na spodu ozdobené strapcami. Tieto sa volali trasláky. V zime sa používali buď obnosené slávnosté šaty alebo šité z menej kvalitného súkna. V tuhých zimách bohatší nosili dlhé kožuchy. Do nepohody a dažďa sa nosili dlhé plášte zhotovené z bieleho ťažkého súkna, nazvané „haleny“. Na pokrytie hlavy mali vzadu voľnú časť „darmoviz“ proti nepohode. Podľa majetnosti majiteľa boli tieto zdobené výšivkami v čiernej farbe.